986 - 987
Narodil sa približne roku 967. Bol synom kráľa Lothara a jeho manželky Emmy, dcéry italského kráľa Lothara. Dostal prídomok Lenivý. Bol korunovaný roku 979, ešte za života svojho otca, no fakticky vládol až po jeho smtri roru 986. Bol posledným panovníkom Francie zo slávnej dynastie Karolovcov. Vládol prakticky iba rok. Zomrel roku 987, vo veku 20 rokov. Oženil sa s Adelaidou, vdovou po grófovi Gevandan a Aquitánie, ktorá bola sestrou grófa z Anjou. S Adelaidou nemali žiadne deti a tak sa po jeho smrti začal typický stredoveký boj o nástupníctvo. Jedným z kandidátov bol Ľudovítov strýko Karol, vojvoda Dolnolotrinský. Duchovenstvo na čele s Adalberonom a Gerbertom (neskorší pápež Silvester II.) presadzovali Huga Capeta, jedného z najmocnejších šľachticov doby. Dva mesiace po smrti Ľudovíta Adalberon korunoval Huga Capeta. Vo Francii nastúpila nová dynastia Kapetovcov.
streda 2. februára 2011
Lothar
954 - 986
Bol synom Ľudovíta IV. a Gerberge Saskej, sestry cisára Ota Veľkého. Na trón nastúpil po smrti svojho otca roku 954. Spočiatku bol jeho poručníkom Hugo Veľký a neskôr Bruno, arcibiskup kolínsky. Začiatok jeho vlády sprevádzali vojny s novými vazalmi v Normandii. Do sporu sa dostal aj s cisárom Ottom II., ktorý takmer dobyl Paríž. Lothar napokon vyhral, obaja súperi podpísali mier a Lothar sa stal opatrovníkom mladého Otta III. Lothar zomrel 2. marca 986. S manželkou Emmou, dcérou Lothara kráľa Itálie, mal syna Ľudovíta, ktorý nastúpil na trón ako Ľudovít V.
Bol synom Ľudovíta IV. a Gerberge Saskej, sestry cisára Ota Veľkého. Na trón nastúpil po smrti svojho otca roku 954. Spočiatku bol jeho poručníkom Hugo Veľký a neskôr Bruno, arcibiskup kolínsky. Začiatok jeho vlády sprevádzali vojny s novými vazalmi v Normandii. Do sporu sa dostal aj s cisárom Ottom II., ktorý takmer dobyl Paríž. Lothar napokon vyhral, obaja súperi podpísali mier a Lothar sa stal opatrovníkom mladého Otta III. Lothar zomrel 2. marca 986. S manželkou Emmou, dcérou Lothara kráľa Itálie, mal syna Ľudovíta, ktorý nastúpil na trón ako Ľudovít V.
Ľudovít IV.
936 - 954
Narodil sa 10. októbra 920. Bol synom Karola III. a princezny Eadgifi Anglickej. Keď Rudolf, vojvoda Burgundský zajal jeho otca, matka okamžite aj s chlapcom odplávala do Anglicka. Ľudovít mal vtedy iba tri roky. Po smrti Rudolfa(936) bol povolaný späť do Francúzska, jeho moc však bola obmedzená iba na malé územie. Aj napriek mladému veku sa snažil získať rešpekt svojich šľachticov. Neustále však mal konflikty s Hugom Veľkým, grófom parížskym. V roku 939 sa zapojil do boja s cisárom Ottom Veľkým o územie Lorraine. Celé to skončilo typicky stredoveko. Mier potvrdili sobášom. Ľudovít si zobral za manželku Ottovu sestru Gerberge, s ktorou potom mal dvoch synov a dcéru. Ľudovít potom vládol relatívne v pokoji až do svojej smrti 10. októbra 954.
Rudolf (Raoul), vojvoda burgundský
923 - 936
Bol synom Richarda, vojvodu Burgundska. Od roku 921 bol vojvodom Burgundska. Roku 923 po smrti kráľa Róberta I. bol zhromaždením šľachticov zvolený za kráľa. Vojvodstvo odovzdal svojmu bratovi. Za manželku si zobral Emmu Parížsku, sestru Huga Kapeta, no ich manželstvo bolo bezdetné. Panoval až do svojej smrti 15. januára 936.
Bol synom Richarda, vojvodu Burgundska. Od roku 921 bol vojvodom Burgundska. Roku 923 po smrti kráľa Róberta I. bol zhromaždením šľachticov zvolený za kráľa. Vojvodstvo odovzdal svojmu bratovi. Za manželku si zobral Emmu Parížsku, sestru Huga Kapeta, no ich manželstvo bolo bezdetné. Panoval až do svojej smrti 15. januára 936.
Róbert I.
922 - 923
Narodil sa okolo roku 865. Bol mladším synom Róberta z Anjou a bratom kráľa Oda. V čase bratovho panovania získal hodnosť vojvodu. Keď Odo roku 898 zomrel, rešpektoval nárok Karola III. na trón za čo mu on potvrdil všetky jeho majetky. Róbert sa potom naďalej venoval obrane severu krajiny pred Normanmi. Roku 921 však Róbert porušil vazalský sľub voči Karolovi. Podporovaný mnohými duchovnými a silnými šľachticmi bol korunovaný ako protikráľ. Obaja králi zberali vojsko, ktoré sa stretlo v krvanej bitke pri Soissons. Podľa tradície Róberta v priamom súboji zabil jeho súper. Jeho potomkovia sa však presadili. Vnuk Hugo sa stal zakladateľom novej francúzskej dynastie Kapetovcov.
Narodil sa okolo roku 865. Bol mladším synom Róberta z Anjou a bratom kráľa Oda. V čase bratovho panovania získal hodnosť vojvodu. Keď Odo roku 898 zomrel, rešpektoval nárok Karola III. na trón za čo mu on potvrdil všetky jeho majetky. Róbert sa potom naďalej venoval obrane severu krajiny pred Normanmi. Roku 921 však Róbert porušil vazalský sľub voči Karolovi. Podporovaný mnohými duchovnými a silnými šľachticmi bol korunovaný ako protikráľ. Obaja králi zberali vojsko, ktoré sa stretlo v krvanej bitke pri Soissons. Podľa tradície Róberta v priamom súboji zabil jeho súper. Jeho potomkovia sa však presadili. Vnuk Hugo sa stal zakladateľom novej francúzskej dynastie Kapetovcov.
Karol III. Prostý (jednoduchý)
898 - 922
Narodil sa 17. septembra 879. Bol synom kráľa Ľudovíta II. a Adelaidy. Narodil sa však až po otcovej smrti. Od roku 898, po smrti Oda, bol kráľom Francie. Jeho prvou manželkou bola Frederonne. Po jej smrti roku 917 si vzal druhú manželku Eadgifu, dcéru anglického panovníka Eduarda. Aj keď bol členom karolovskej dynastie a teda mal väčší nárok na trón, šľachta zvolila za panovníka mocného parížskeho vojvodu Oda. Panovať začal až po jeho smrti roku 898 a vládol do roku 922. Územie, ktoré ovládal sa zhodovalo približne s územím dnešného Francúzska. Musel však súhlasiť s definitívnym usadením Normanov na svojom území v kraji, ktorý sa dodnes nazýva Normandia. V roku 922 sa proti nemu vzbúrili šľachtici a zvolili protikandidáta Róberta I., brata predošlého panovníka Oda. V bitke pri Soissons Róbert padol, no zle dopadol aj Karol. Za kráľa napokon šľachta zvolila Rudolfa Burgundského, ktorý Karola zajal a uväznil. Vo väzení 7. novembra 929 Karol, zomrel.
Narodil sa 17. septembra 879. Bol synom kráľa Ľudovíta II. a Adelaidy. Narodil sa však až po otcovej smrti. Od roku 898, po smrti Oda, bol kráľom Francie. Jeho prvou manželkou bola Frederonne. Po jej smrti roku 917 si vzal druhú manželku Eadgifu, dcéru anglického panovníka Eduarda. Aj keď bol členom karolovskej dynastie a teda mal väčší nárok na trón, šľachta zvolila za panovníka mocného parížskeho vojvodu Oda. Panovať začal až po jeho smrti roku 898 a vládol do roku 922. Územie, ktoré ovládal sa zhodovalo približne s územím dnešného Francúzska. Musel však súhlasiť s definitívnym usadením Normanov na svojom území v kraji, ktorý sa dodnes nazýva Normandia. V roku 922 sa proti nemu vzbúrili šľachtici a zvolili protikandidáta Róberta I., brata predošlého panovníka Oda. V bitke pri Soissons Róbert padol, no zle dopadol aj Karol. Za kráľa napokon šľachta zvolila Rudolfa Burgundského, ktorý Karola zajal a uväznil. Vo väzení 7. novembra 929 Karol, zomrel.
Odo(Eudes), vojvoda parížsky
888 - 898
Narodil sa približne roku 860. Bol synom Róberta, vojvodu z Anjou. Tituloval sa ako vojvoda parížsky. V rokoch 888 – 898 bol kráľom Francie. Vynikol najmä svojou statočnosťou v bojoch s Normanmi. Bol to veľký protiklad s kráľom Karolom Tučným, preto šľachta krátko pred smrťou Karola zosadila z trónu a za kráľa zvolili práve Oda. Bol korunovaný roku 888. Pokračoval v boji s Normanmi, ktorých niekoľko krát porazil, no čoskoro musel bojovať aj proti domácej šľachte, ktorá presadzovala protikandidáta Karola III. Spočiatku ho podporoval mocný Arnulf, vládca „Nemecka“(bývalej východnej časti Franskej ríše), no roku 894 sa aj on pridal na stranu Karola. V zápase, ktorý trval tri roky sa Odo nakoniec musel vzdať územia na severe Francie. Čoskoro po skončení bojov 1. januára 898 zomrel.
Narodil sa približne roku 860. Bol synom Róberta, vojvodu z Anjou. Tituloval sa ako vojvoda parížsky. V rokoch 888 – 898 bol kráľom Francie. Vynikol najmä svojou statočnosťou v bojoch s Normanmi. Bol to veľký protiklad s kráľom Karolom Tučným, preto šľachta krátko pred smrťou Karola zosadila z trónu a za kráľa zvolili práve Oda. Bol korunovaný roku 888. Pokračoval v boji s Normanmi, ktorých niekoľko krát porazil, no čoskoro musel bojovať aj proti domácej šľachte, ktorá presadzovala protikandidáta Karola III. Spočiatku ho podporoval mocný Arnulf, vládca „Nemecka“(bývalej východnej časti Franskej ríše), no roku 894 sa aj on pridal na stranu Karola. V zápase, ktorý trval tri roky sa Odo nakoniec musel vzdať územia na severe Francie. Čoskoro po skončení bojov 1. januára 898 zomrel.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)