986 - 987
Narodil sa približne roku 967. Bol synom kráľa Lothara a jeho manželky Emmy, dcéry italského kráľa Lothara. Dostal prídomok Lenivý. Bol korunovaný roku 979, ešte za života svojho otca, no fakticky vládol až po jeho smtri roru 986. Bol posledným panovníkom Francie zo slávnej dynastie Karolovcov. Vládol prakticky iba rok. Zomrel roku 987, vo veku 20 rokov. Oženil sa s Adelaidou, vdovou po grófovi Gevandan a Aquitánie, ktorá bola sestrou grófa z Anjou. S Adelaidou nemali žiadne deti a tak sa po jeho smrti začal typický stredoveký boj o nástupníctvo. Jedným z kandidátov bol Ľudovítov strýko Karol, vojvoda Dolnolotrinský. Duchovenstvo na čele s Adalberonom a Gerbertom (neskorší pápež Silvester II.) presadzovali Huga Capeta, jedného z najmocnejších šľachticov doby. Dva mesiace po smrti Ľudovíta Adalberon korunoval Huga Capeta. Vo Francii nastúpila nová dynastia Kapetovcov.
streda 2. februára 2011
Lothar
954 - 986
Bol synom Ľudovíta IV. a Gerberge Saskej, sestry cisára Ota Veľkého. Na trón nastúpil po smrti svojho otca roku 954. Spočiatku bol jeho poručníkom Hugo Veľký a neskôr Bruno, arcibiskup kolínsky. Začiatok jeho vlády sprevádzali vojny s novými vazalmi v Normandii. Do sporu sa dostal aj s cisárom Ottom II., ktorý takmer dobyl Paríž. Lothar napokon vyhral, obaja súperi podpísali mier a Lothar sa stal opatrovníkom mladého Otta III. Lothar zomrel 2. marca 986. S manželkou Emmou, dcérou Lothara kráľa Itálie, mal syna Ľudovíta, ktorý nastúpil na trón ako Ľudovít V.
Bol synom Ľudovíta IV. a Gerberge Saskej, sestry cisára Ota Veľkého. Na trón nastúpil po smrti svojho otca roku 954. Spočiatku bol jeho poručníkom Hugo Veľký a neskôr Bruno, arcibiskup kolínsky. Začiatok jeho vlády sprevádzali vojny s novými vazalmi v Normandii. Do sporu sa dostal aj s cisárom Ottom II., ktorý takmer dobyl Paríž. Lothar napokon vyhral, obaja súperi podpísali mier a Lothar sa stal opatrovníkom mladého Otta III. Lothar zomrel 2. marca 986. S manželkou Emmou, dcérou Lothara kráľa Itálie, mal syna Ľudovíta, ktorý nastúpil na trón ako Ľudovít V.
Ľudovít IV.
936 - 954
Narodil sa 10. októbra 920. Bol synom Karola III. a princezny Eadgifi Anglickej. Keď Rudolf, vojvoda Burgundský zajal jeho otca, matka okamžite aj s chlapcom odplávala do Anglicka. Ľudovít mal vtedy iba tri roky. Po smrti Rudolfa(936) bol povolaný späť do Francúzska, jeho moc však bola obmedzená iba na malé územie. Aj napriek mladému veku sa snažil získať rešpekt svojich šľachticov. Neustále však mal konflikty s Hugom Veľkým, grófom parížskym. V roku 939 sa zapojil do boja s cisárom Ottom Veľkým o územie Lorraine. Celé to skončilo typicky stredoveko. Mier potvrdili sobášom. Ľudovít si zobral za manželku Ottovu sestru Gerberge, s ktorou potom mal dvoch synov a dcéru. Ľudovít potom vládol relatívne v pokoji až do svojej smrti 10. októbra 954.
Rudolf (Raoul), vojvoda burgundský
923 - 936
Bol synom Richarda, vojvodu Burgundska. Od roku 921 bol vojvodom Burgundska. Roku 923 po smrti kráľa Róberta I. bol zhromaždením šľachticov zvolený za kráľa. Vojvodstvo odovzdal svojmu bratovi. Za manželku si zobral Emmu Parížsku, sestru Huga Kapeta, no ich manželstvo bolo bezdetné. Panoval až do svojej smrti 15. januára 936.
Bol synom Richarda, vojvodu Burgundska. Od roku 921 bol vojvodom Burgundska. Roku 923 po smrti kráľa Róberta I. bol zhromaždením šľachticov zvolený za kráľa. Vojvodstvo odovzdal svojmu bratovi. Za manželku si zobral Emmu Parížsku, sestru Huga Kapeta, no ich manželstvo bolo bezdetné. Panoval až do svojej smrti 15. januára 936.
Róbert I.
922 - 923
Narodil sa okolo roku 865. Bol mladším synom Róberta z Anjou a bratom kráľa Oda. V čase bratovho panovania získal hodnosť vojvodu. Keď Odo roku 898 zomrel, rešpektoval nárok Karola III. na trón za čo mu on potvrdil všetky jeho majetky. Róbert sa potom naďalej venoval obrane severu krajiny pred Normanmi. Roku 921 však Róbert porušil vazalský sľub voči Karolovi. Podporovaný mnohými duchovnými a silnými šľachticmi bol korunovaný ako protikráľ. Obaja králi zberali vojsko, ktoré sa stretlo v krvanej bitke pri Soissons. Podľa tradície Róberta v priamom súboji zabil jeho súper. Jeho potomkovia sa však presadili. Vnuk Hugo sa stal zakladateľom novej francúzskej dynastie Kapetovcov.
Narodil sa okolo roku 865. Bol mladším synom Róberta z Anjou a bratom kráľa Oda. V čase bratovho panovania získal hodnosť vojvodu. Keď Odo roku 898 zomrel, rešpektoval nárok Karola III. na trón za čo mu on potvrdil všetky jeho majetky. Róbert sa potom naďalej venoval obrane severu krajiny pred Normanmi. Roku 921 však Róbert porušil vazalský sľub voči Karolovi. Podporovaný mnohými duchovnými a silnými šľachticmi bol korunovaný ako protikráľ. Obaja králi zberali vojsko, ktoré sa stretlo v krvanej bitke pri Soissons. Podľa tradície Róberta v priamom súboji zabil jeho súper. Jeho potomkovia sa však presadili. Vnuk Hugo sa stal zakladateľom novej francúzskej dynastie Kapetovcov.
Karol III. Prostý (jednoduchý)
898 - 922
Narodil sa 17. septembra 879. Bol synom kráľa Ľudovíta II. a Adelaidy. Narodil sa však až po otcovej smrti. Od roku 898, po smrti Oda, bol kráľom Francie. Jeho prvou manželkou bola Frederonne. Po jej smrti roku 917 si vzal druhú manželku Eadgifu, dcéru anglického panovníka Eduarda. Aj keď bol členom karolovskej dynastie a teda mal väčší nárok na trón, šľachta zvolila za panovníka mocného parížskeho vojvodu Oda. Panovať začal až po jeho smrti roku 898 a vládol do roku 922. Územie, ktoré ovládal sa zhodovalo približne s územím dnešného Francúzska. Musel však súhlasiť s definitívnym usadením Normanov na svojom území v kraji, ktorý sa dodnes nazýva Normandia. V roku 922 sa proti nemu vzbúrili šľachtici a zvolili protikandidáta Róberta I., brata predošlého panovníka Oda. V bitke pri Soissons Róbert padol, no zle dopadol aj Karol. Za kráľa napokon šľachta zvolila Rudolfa Burgundského, ktorý Karola zajal a uväznil. Vo väzení 7. novembra 929 Karol, zomrel.
Narodil sa 17. septembra 879. Bol synom kráľa Ľudovíta II. a Adelaidy. Narodil sa však až po otcovej smrti. Od roku 898, po smrti Oda, bol kráľom Francie. Jeho prvou manželkou bola Frederonne. Po jej smrti roku 917 si vzal druhú manželku Eadgifu, dcéru anglického panovníka Eduarda. Aj keď bol členom karolovskej dynastie a teda mal väčší nárok na trón, šľachta zvolila za panovníka mocného parížskeho vojvodu Oda. Panovať začal až po jeho smrti roku 898 a vládol do roku 922. Územie, ktoré ovládal sa zhodovalo približne s územím dnešného Francúzska. Musel však súhlasiť s definitívnym usadením Normanov na svojom území v kraji, ktorý sa dodnes nazýva Normandia. V roku 922 sa proti nemu vzbúrili šľachtici a zvolili protikandidáta Róberta I., brata predošlého panovníka Oda. V bitke pri Soissons Róbert padol, no zle dopadol aj Karol. Za kráľa napokon šľachta zvolila Rudolfa Burgundského, ktorý Karola zajal a uväznil. Vo väzení 7. novembra 929 Karol, zomrel.
Odo(Eudes), vojvoda parížsky
888 - 898
Narodil sa približne roku 860. Bol synom Róberta, vojvodu z Anjou. Tituloval sa ako vojvoda parížsky. V rokoch 888 – 898 bol kráľom Francie. Vynikol najmä svojou statočnosťou v bojoch s Normanmi. Bol to veľký protiklad s kráľom Karolom Tučným, preto šľachta krátko pred smrťou Karola zosadila z trónu a za kráľa zvolili práve Oda. Bol korunovaný roku 888. Pokračoval v boji s Normanmi, ktorých niekoľko krát porazil, no čoskoro musel bojovať aj proti domácej šľachte, ktorá presadzovala protikandidáta Karola III. Spočiatku ho podporoval mocný Arnulf, vládca „Nemecka“(bývalej východnej časti Franskej ríše), no roku 894 sa aj on pridal na stranu Karola. V zápase, ktorý trval tri roky sa Odo nakoniec musel vzdať územia na severe Francie. Čoskoro po skončení bojov 1. januára 898 zomrel.
Narodil sa približne roku 860. Bol synom Róberta, vojvodu z Anjou. Tituloval sa ako vojvoda parížsky. V rokoch 888 – 898 bol kráľom Francie. Vynikol najmä svojou statočnosťou v bojoch s Normanmi. Bol to veľký protiklad s kráľom Karolom Tučným, preto šľachta krátko pred smrťou Karola zosadila z trónu a za kráľa zvolili práve Oda. Bol korunovaný roku 888. Pokračoval v boji s Normanmi, ktorých niekoľko krát porazil, no čoskoro musel bojovať aj proti domácej šľachte, ktorá presadzovala protikandidáta Karola III. Spočiatku ho podporoval mocný Arnulf, vládca „Nemecka“(bývalej východnej časti Franskej ríše), no roku 894 sa aj on pridal na stranu Karola. V zápase, ktorý trval tri roky sa Odo nakoniec musel vzdať územia na severe Francie. Čoskoro po skončení bojov 1. januára 898 zomrel.
utorok 1. februára 2011
Karol Tučný
884 - 887
Narodil sa približne roku 832. Bol synom Ľudovíta Nemca. Bol panovníkom Východofranskej ríše. Po abdikácii svojho brata Karolmana sa roku 879 stal kráľom Itálie a roku 881 ho korunovali za cisára. Po smrti Karolmana, vládcu Zapadofranskej ríše sa stal aj kráľom Francie.(12.12.884) Až na územie Burgundska tak ovládol znovu všetky územia bývalej veľkej Franskej ríše, ktorú vytvoril ešte Karol Veľký. Svojmu veľkému predchodcovi sa ale ani zďaleka nevyrovnal. Pramene ho opisujú ako nešikovného, bez nejakých výnimočných schopností. Navyše ho postihovali aj opakujúce sa záchvaty epilepsie. Nebol úspešný ani vo vojenskej oblasti. V Itálii neúspešne bojoval zo Saracénmi a roku 886 si dokonca musel vykúpiť mier od Vikingov, ktorí prekvapujúco prepadli Paríž. Šľachta samozrejme dlho neotáľala a využila situáciu. Ctižiadostivý synovec Arnulf zorganizoval vzburu a roku 887 si privlastnil územie Nemecka. Karol však nič nepodnikol, odišiel do Neidingenu, kde o dva mesiace , 13. januára 888 zomrel. Veľká franská ríša sa definitívne rozpadla. Arnulf získal územie Nemecka a Lotrinska, Itáliu dobyl Berengar, územie Francie získal parížsky vojvoda Odo, Burgundsko Rudolf a Provenskálsko Ľudovít Slepý.
Narodil sa približne roku 832. Bol synom Ľudovíta Nemca. Bol panovníkom Východofranskej ríše. Po abdikácii svojho brata Karolmana sa roku 879 stal kráľom Itálie a roku 881 ho korunovali za cisára. Po smrti Karolmana, vládcu Zapadofranskej ríše sa stal aj kráľom Francie.(12.12.884) Až na územie Burgundska tak ovládol znovu všetky územia bývalej veľkej Franskej ríše, ktorú vytvoril ešte Karol Veľký. Svojmu veľkému predchodcovi sa ale ani zďaleka nevyrovnal. Pramene ho opisujú ako nešikovného, bez nejakých výnimočných schopností. Navyše ho postihovali aj opakujúce sa záchvaty epilepsie. Nebol úspešný ani vo vojenskej oblasti. V Itálii neúspešne bojoval zo Saracénmi a roku 886 si dokonca musel vykúpiť mier od Vikingov, ktorí prekvapujúco prepadli Paríž. Šľachta samozrejme dlho neotáľala a využila situáciu. Ctižiadostivý synovec Arnulf zorganizoval vzburu a roku 887 si privlastnil územie Nemecka. Karol však nič nepodnikol, odišiel do Neidingenu, kde o dva mesiace , 13. januára 888 zomrel. Veľká franská ríša sa definitívne rozpadla. Arnulf získal územie Nemecka a Lotrinska, Itáliu dobyl Berengar, územie Francie získal parížsky vojvoda Odo, Burgundsko Rudolf a Provenskálsko Ľudovít Slepý.
Karolman
882 - 884
Bol synom kráľa Francie, Ľudovíta Koktavého a jeho prvej manželky Ansqarde Burgundskej. Jeho bratom a spoluvládcom bol Ľudovít III. Kráľom sa stal po otcovej smrti roku 879. Časti šľachty sa nepozdávalo mať dvoch kráľov, no nakoniec oboch bratov podporili. Roku 880 v Amiens si obaja bratia rozdelili otcove územie. Karolman dostal Burgundsko a Aquitániu. V tom istom roku obaja potlačili vzburu vojvodu Bosa, ktorý sa vyhlásil za kráľa Provensálska. Keď Ľudovít III. roku 882 zomrel, Karolman sa stal jediným panovníkom. Kráľovstvo však bolo vo veľmi zlom stave. Neustále boje vyprázdňovali pokladnicu, krajinu opakovane napádali Normani. Karolman už nebol schopný potláčať vzbury šľachticov ani v svojom vlastnom Burgundsku. Zomrel na poľovačke 12. decembra 884. Nástupcom sa stal Karol Tučný.
Bol synom kráľa Francie, Ľudovíta Koktavého a jeho prvej manželky Ansqarde Burgundskej. Jeho bratom a spoluvládcom bol Ľudovít III. Kráľom sa stal po otcovej smrti roku 879. Časti šľachty sa nepozdávalo mať dvoch kráľov, no nakoniec oboch bratov podporili. Roku 880 v Amiens si obaja bratia rozdelili otcove územie. Karolman dostal Burgundsko a Aquitániu. V tom istom roku obaja potlačili vzburu vojvodu Bosa, ktorý sa vyhlásil za kráľa Provensálska. Keď Ľudovít III. roku 882 zomrel, Karolman sa stal jediným panovníkom. Kráľovstvo však bolo vo veľmi zlom stave. Neustále boje vyprázdňovali pokladnicu, krajinu opakovane napádali Normani. Karolman už nebol schopný potláčať vzbury šľachticov ani v svojom vlastnom Burgundsku. Zomrel na poľovačke 12. decembra 884. Nástupcom sa stal Karol Tučný.
Ľudovít III.
879 - 882
Narodil sa okolo roku 863. Bol najstarším synom kráľa Francie, Ľudovíta Koktavého a Ansqarde jeho prvej manželky. Stal sa kráľom spoločne so svojím bratom Karolmanom, po smrti svojho otca roku 879. Celistvé územie Francie sa tak začalo rozpadávať. Ľudovít vládol v oblasti Neustrie. Vojvoda Boso, švagor Karla Lysého, odoprel vernosť obom bratom a vyhlásil sa za kráľa Provensálska. Bratia v roku 880 vytiahli spoločne proti nemu a odobrali mu veľkú časť území. Roku 881 Ľudovít porazil ešte Normanov. No už 5. augusta 882 zomrel bez potomkov, čím celé územie malo opäť sa jedného panovníka Karolmana.
Narodil sa okolo roku 863. Bol najstarším synom kráľa Francie, Ľudovíta Koktavého a Ansqarde jeho prvej manželky. Stal sa kráľom spoločne so svojím bratom Karolmanom, po smrti svojho otca roku 879. Celistvé územie Francie sa tak začalo rozpadávať. Ľudovít vládol v oblasti Neustrie. Vojvoda Boso, švagor Karla Lysého, odoprel vernosť obom bratom a vyhlásil sa za kráľa Provensálska. Bratia v roku 880 vytiahli spoločne proti nemu a odobrali mu veľkú časť území. Roku 881 Ľudovít porazil ešte Normanov. No už 5. augusta 882 zomrel bez potomkov, čím celé územie malo opäť sa jedného panovníka Karolmana.
Ľudovít II. Koktavý
877 - 879
Narodil sa 1. novembra 846. Bol synom kráľa Francie Karola II. a Ermentrude Orleánskej. Bol celkovo trikrát ženatý a mal štyri deti. S prvou manželkou Ansgarde Burgundskou mal dvoch synov, neskorších kráľov Francie Ľudovíta III. a Karolmana. S druhou manželkou Adelaidou Judit z Paríža mal dcéru Ermentrude, princeznú západných Frankov. S treťou Luidgardou Saskou mal jedného syna, tak isto neskoršieho kráľa Francie, Karola III. Ľudovít bol fyzicky veľmi slabý s chatrným zdravím a svojho otca prežil iba o dva roky. Zomrel 10. apríla 879. Územie, ktoré spravoval si rozdelili jeho dvaja synovia z prvého manželstva Ľudovít a Karolman.
Narodil sa 1. novembra 846. Bol synom kráľa Francie Karola II. a Ermentrude Orleánskej. Bol celkovo trikrát ženatý a mal štyri deti. S prvou manželkou Ansgarde Burgundskou mal dvoch synov, neskorších kráľov Francie Ľudovíta III. a Karolmana. S druhou manželkou Adelaidou Judit z Paríža mal dcéru Ermentrude, princeznú západných Frankov. S treťou Luidgardou Saskou mal jedného syna, tak isto neskoršieho kráľa Francie, Karola III. Ľudovít bol fyzicky veľmi slabý s chatrným zdravím a svojho otca prežil iba o dva roky. Zomrel 10. apríla 879. Územie, ktoré spravoval si rozdelili jeho dvaja synovia z prvého manželstva Ľudovít a Karolman.
Karol II. Lysý
843 - 877
Narodil sa 13. júna 823. Bol synom cisára Ľudovíta Pobožného a jeho druhej manželky Judity. V čase narodenia boli jeho nevlastní bratia už dospelí a vládli rozsiahlym oblastiam veľkej Franskej ríše. Pokusy otca prideliť Karlovi územia na úkor starších nevlastných bratov viedli k povstaniu Lothara aj Ľudovíta Nemca proti otcovi. Jeho smrť v roku 840 viedla zákonite k vojne medzi bratmi. Cisársky titul zdedil najstarší Lothar. Karol a Ľudovít sa proti nemu spojili a roku 841 ho spoločne porazili. Koniec vojny bol potvrdený slávnou zmluvou vo Verdune roku 843. Vnuci Karla Veľkého si tak rozdelili na tri časti obrovskú ríšu, ktorú vytvoril ich dedo. Karol získal územia na západe, neskoršiu Franciu, Ľudovít Nemec východné oblasti zodpovedajúce približne územiu Nemecka. Lotharovi zostal cisársky titul a územie uprostred, od Flanderska cez Porýnie, Burgundsko, až po severné Taliansko. Po rozdelení ríše a upokojení situácie bratia začali dokonca opäť spolupracovať a niekoľkokrát (v r. 848, 851 a 854 ) sa stretli na rôznych miestach. Boli to pomerne pokojné, mierové roky. V roku 855 Lothar zomrel a o tri roky nato nespokojní šľachtici západnej časti pozvali do krajiny Ľudovíta Nemca, aby zbavil Karla trónu. Karla podporili iba biskupi. Karol nedokázal s bratom bojovať a utiekol do Burgundska. Biskupi na čele s Welfsom však odmietli Ľudovíta korunovať. V roku 860 sa vlády pokúšal zmocniť Karol Provensalský, ale neuspel ani on. Keď roku 869 zomrel Lothar II, chcel sa Karol zmocniť jeho územia, no napokon si ho musel rozdeliť s Ľudovítom Nemcom. Karol bojoval aj proti Normanom, ktorí pustošili územie zo severu. Niekoľkokrát si musel mier kúpiť zaplatením bohatého tribútu. V snahe zastaviť a spomaliť ich pustošivé vpády, nechal Karol v celej krajine upevniť mosty. V roku 875 po smrti cisára Ľudovíta II, podporovaný pápežom Jánom VIII, odišiel do Itálie, kde ho najskôr pápež korunoval za kráľa v Pávii a následne v Ríme 29. decembra aj za cisára. Ľudovít Nemec, ktorý bol tak isto kandidátom na cisársky titul v hneve napadol územie Francie a tak sa nový cisár musel urýchlene vrátiť domov. Utrpel však porážku. Pápež Ján VIII., ktorý mal hlavnú zásluhu na jeho cisárskom titule bol ohrozovaný Saracénmi z juhu, preto žiadal Karolov urýchlený návrat do Itálie. Po prechode cez Alpy ho ale šľachta prijala veľmi chladne a dokonca aj jeho švagor Boso, ktorému zveril správu Lombardie, mu odmietol vojensky pomôcť. V tom istom čase sever Itálie obsadil Karolman, syn Ľudovíta Nemca. Karol sa teda vydal späť na spiatočnú cestu. Bola to ale jeho posledná cesta. 5. alebo 6. októbra 877 zomrel. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Ľudovít, ktorého matkou bola Ermentrúda z Orleánsu.
Narodil sa 13. júna 823. Bol synom cisára Ľudovíta Pobožného a jeho druhej manželky Judity. V čase narodenia boli jeho nevlastní bratia už dospelí a vládli rozsiahlym oblastiam veľkej Franskej ríše. Pokusy otca prideliť Karlovi územia na úkor starších nevlastných bratov viedli k povstaniu Lothara aj Ľudovíta Nemca proti otcovi. Jeho smrť v roku 840 viedla zákonite k vojne medzi bratmi. Cisársky titul zdedil najstarší Lothar. Karol a Ľudovít sa proti nemu spojili a roku 841 ho spoločne porazili. Koniec vojny bol potvrdený slávnou zmluvou vo Verdune roku 843. Vnuci Karla Veľkého si tak rozdelili na tri časti obrovskú ríšu, ktorú vytvoril ich dedo. Karol získal územia na západe, neskoršiu Franciu, Ľudovít Nemec východné oblasti zodpovedajúce približne územiu Nemecka. Lotharovi zostal cisársky titul a územie uprostred, od Flanderska cez Porýnie, Burgundsko, až po severné Taliansko. Po rozdelení ríše a upokojení situácie bratia začali dokonca opäť spolupracovať a niekoľkokrát (v r. 848, 851 a 854 ) sa stretli na rôznych miestach. Boli to pomerne pokojné, mierové roky. V roku 855 Lothar zomrel a o tri roky nato nespokojní šľachtici západnej časti pozvali do krajiny Ľudovíta Nemca, aby zbavil Karla trónu. Karla podporili iba biskupi. Karol nedokázal s bratom bojovať a utiekol do Burgundska. Biskupi na čele s Welfsom však odmietli Ľudovíta korunovať. V roku 860 sa vlády pokúšal zmocniť Karol Provensalský, ale neuspel ani on. Keď roku 869 zomrel Lothar II, chcel sa Karol zmocniť jeho územia, no napokon si ho musel rozdeliť s Ľudovítom Nemcom. Karol bojoval aj proti Normanom, ktorí pustošili územie zo severu. Niekoľkokrát si musel mier kúpiť zaplatením bohatého tribútu. V snahe zastaviť a spomaliť ich pustošivé vpády, nechal Karol v celej krajine upevniť mosty. V roku 875 po smrti cisára Ľudovíta II, podporovaný pápežom Jánom VIII, odišiel do Itálie, kde ho najskôr pápež korunoval za kráľa v Pávii a následne v Ríme 29. decembra aj za cisára. Ľudovít Nemec, ktorý bol tak isto kandidátom na cisársky titul v hneve napadol územie Francie a tak sa nový cisár musel urýchlene vrátiť domov. Utrpel však porážku. Pápež Ján VIII., ktorý mal hlavnú zásluhu na jeho cisárskom titule bol ohrozovaný Saracénmi z juhu, preto žiadal Karolov urýchlený návrat do Itálie. Po prechode cez Alpy ho ale šľachta prijala veľmi chladne a dokonca aj jeho švagor Boso, ktorému zveril správu Lombardie, mu odmietol vojensky pomôcť. V tom istom čase sever Itálie obsadil Karolman, syn Ľudovíta Nemca. Karol sa teda vydal späť na spiatočnú cestu. Bola to ale jeho posledná cesta. 5. alebo 6. októbra 877 zomrel. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Ľudovít, ktorého matkou bola Ermentrúda z Orleánsu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)